"Leto sa snažím vždy nejako prečkať a každý deň sa teším na jeseň. Nerobím to priveľmi okato, aby som nepopudila okolie. V týchto dňoch mám dvojnásobný dôvod tešiť sa na jeseň, lebo v októbri sa začne nakrúcanie môjho nového filmu Dušičky. Bude o troch kamarátkach, ktoré sa rozhodnú osláviť na chate rozvod, narodeniny a nového frajera, ale napokon zistia, že oslavovať nie je čo. Štyridsiatničky, ktoré v polovici života zistia, že sa potácajú v bludnom kruhu márnosti, sa v dušičkovom opare hmly, sviečok a tekvíc musia dopátrať zmyslu života.

Začiatkom júla som si splnila starý sen. Navštívila som múzeum režiséra Sergeja Paradžanova v Jerevane, plné koláží, podivuhodností a gýčov. Bol to veľký umelec s fascinujúcim vnútorným svetom, jeden z mojich najväčších vzorov. Kúpila som si jeho film Farba granátového jablka a bola som šťastná ako blcha. Prešla som celé Arménsko krížom-krážom a každý deň blúdila v prastarých kláštoroch, kde v kupolách hniezdia lastovičky a staré hroby sa prepadávajú do zeme. Aby som sa k nim dostala, musela som najprv z chodníka odtlačiť kravu. Storočné starenky posedávali na cintorínoch medzi päťstoročnými krížmi a štrikovali ponožky.

Koncom augusta pôjdem do Verony na operu Romeo a Júlia, potom si kúpim lístok do Casa di Giulia a nechám sa odfotiť na balkóne. Keď sa vrátim, bude jeseň."